Sci-fi

Mary Shelley napísala množstvo sci-fi románov vrátane Frankensteina a je považovaná za významnú spisovateľku práve tohto Sci-fi žánra. Science fiction alebo skrátene Sci-fi zahŕňa mnohé diela vedeckej fantázie. Viacerí rešpektovaní spisovatelia normálnej literatúry napísali sci-fi, vrátane Georgea Orwella a Margaret Atwoodovej. Takmer všetky diela Kurta Vonneguta taktiež obsahujú témy sci-fi.

Veríme, že všetky romány sa zaoberajú charakterom postáv. Nemajú sa oslavovať doktríny či spievať piesne. Základným stavebným kameňom a rozlišujúcim znakom sci-fi románu je prítomnosť niečoho nového. Tento termín odborníci stanovili ako diskrétnu informáciu rozpoznateľnú ako nepravdivú, ktorá v súčasnom stave poznanie nie je možná byť skutočná. V Sci-fi je štýl písania často relatívne jasný a priamočiary, v porovnaní s klasickou literatúrou. Vo vedecko fantastickej literatúre je posolstvo a intelektuálny význam diela obsiahnuté v samotnom príbehu, a preto nemusia existovať štylistické triky alebo literárne hry. Sci-fi je definujúci žáner dvadsiateho storočia. Prebiehajúca nekonečná vojna medzi „literárnou“ a „žánrovou“ fikciou má dobre definované svoje hranice. Príslušníci žánrovej fikcie si myslia, že literárna fikcia je zbierkou zmysluplných, ale pekne kreslených obrázkov ľudského stavu. Literárny tábor naopak považuje žánrovú fikciu za nesúťažnú, komerčnú a bláznivú.

Africká sci-fi často používa túto žánrovú normu na zobrazovanie otroctva a obchodu s otrokmi, a to ako mimozemské únosy. Bežne sa používa mechanizmus časového cestovania na preskúmanie účinkov otroctva a nútenej emigrácie jednotlivca a rodiny. Aj v Indií a Číne je Sci-fi veľmi populárnym žánrom. Je to najmä z dôvodu politických represií a spoločenských vrstiev. Tie kladú autorom určité obmedzenia v živote, a tak sa títo snažia vytvoriť svet plný fantázie, nekonečných možností a mimozemského života. Akoby chceli preniesť svoj jednoduchý život, ktorý býva často politickým alebo sociálnym prostredím obmedzovaný na inú planétu, kde by už tieto obmedzenia a prekážky v ich živote už neexistovali.

Sci-fi je populárne v dnešnej dobe medzi mladými ľuďmi najmä vďaka filmovému priemyslu. Filmy, ktoré boli natočené na základe predlohy Sci-fi kníh len hýria rôznymi svetelnými, hernými a grafickými prvkami a efektmi. Prinášajú tak pre diváka pútavý zážitok od začiatku ku koncu. Imaginácií tvorcov kostýmov nie sú kladené žiadne prekážky. Môžu sa doslova plne vyžiť vo vytváraní tých najrôznejších kostýmov. Rôznorodé masky zakrývajú tváre hercov aby mohli stvárniť čo najrozličnejšie vymyslené postavy mimozemšťanov.

V týchto vedecko-fantastických príbehov sa môžu autori plne vyžiť a vytvoriť si tak svoje vysnívané civilizácie a spoločenské usporiadanie. Najplodnejším obdobím Sci-fi literatúry bolo 20. storočie. S rozvojom vedy a techniky sa mohli autori blízko dostať do kontaktu s najnovšími technológiami a tie vo svojej fantázií ešte zdokonaliť a vylepšiť. Vznikla tak rôzne príbehy o návrate do minulosti alebo cestovaní do budúcnosti pomocou stroju času. Tento sa často skladal z viacerých jednoduchých častí a mohol byť ovládaný pomocou pák a zobrazoval sa na ňom čas, do ktorého ste sa chceli vrátiť. Iným druhom Sci-fi je využívanie vymyslených vlastností či schopností ľudí. V takýchto príbehoch sa nestretneme síce s mimozemšťanmi, ale dostaneme sa do kontaktu z ľuďmi, ktorí vďaka svojmu prostrediu alebo nejakej nehode zmutovali a získali tak nadľudské schopnosti ako je lietanie, videnie v tme alebo neskutočnú silu. Dôležitým motívom Sci-fi literatúry je aj boj dobra so zlom.